Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. a pôvodne preň stanovil
poslednú októbrovú nedeľu. Prvýkrát sa nedeľa Krista Kráľa slávila na
konci roka 1925. Bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali v
srdciach veriacich vzbudzovať túžbu a predsavzatia naprávať svoj život,
aby Krista lepšie prijímali za svojho pána a kráľa. Liturgickou reformou
po Druhom vatikánskom koncile bol tento sviatok povýšený na slávnosť,
čiže najvyšší stupeň slávenia a preložili ho na poslednú 34. cezročnú
nedeľu v liturgickom roku. Ten sa začína adventom - prípravou na
slávnosť Narodenia Pána - a končí sa oslavou Krista Kráľa, na ktorého sa
Boh Otec rozhodol všetko zamerať a v ňom zjednotiť.
Slávnosť Krista Kráľa kresťanom každoročne pripomína, že Kristus je "alfa a omega, počiatok i koniec". Aj keď je táto slávnosť v liturgickom kalendári pomerne nová, má pevný základ v Modlitbe Pána - " ...príď kráľovstvo Tvoje..."
V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša zobrazovaný so žezlom v
ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo
vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa
skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo
pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým
druhých podopiera a dvíha. Druhý význam termínu skeptron je palica
pútnika alebo pastiera.